Lyceum

Bratislavské evanjelické lýceum – vyššia stredná škola, založená r. 1606 podľa vzoru laingenského gymnázia. Zriaďovateľom bol David Kilger, ktorý sa stal prvým rektorom v r. 1606–1627. Malo osem tried, z toho dve elementárne. Vyučovacími jazykmi boli: nemčina, latinčina, maďarčina. V najvyšších ročníkoch sa prednášala teológia, filozofia, gréčtina a hebrejčina. R. 1627 na základe výnosu kráľovskej koruny museli bratislavskí evanjelici budovu školy odovzdať jezuitom. Lýceum bolo znovu  založené r. 1682. V r. 1714–1749 tam pôsobil Matej Bel, ktorý s Viliamom Beerom zaviedol na lýceu nový učebný plán a zriadili alumneum. Od r. 1815 sa ustálila štruktúra lýcea: prvý stupeň – dva ročníky v materinskom jazyku; stredný – dva latinské ročníky; vyšší – dva ročníky filozofie a práva, dva ročníky teológie. R. 1882 sa teologické ročníky osamostatnili a vznikla samostatná Teologická akadémia. R. 1895 dostalo lýceum štátnu podporu na základe dohody medzi ministerstvom školstva a ministerstvom kultu. Lýceum bolo zrušené r. 1923, keď z neho vzniklo štátne nemecké gymnázium. Ako Evanjelické lýceum bolo obnovené r. 1991. V školskom roku 1991/92 vznikla základná škola, 1992/93 osemročné gymnázium s vyučovacím jazykom anglickým. Od r. 1991 bol prvým riaditeľom Ľudovít Kuruc.

Z významných osobností študovali na lýceu: Bohuslav Tablic, Pavel Jozeffy, Štefan Leška, Ján Kollár, František Palacký, Karol Kuzmány, Samo Chalupka, Karol Štúr, Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža, Janko Kráľ, Janko Matuška, Ján Kalinčiak, Ján Francisci, August Horislav Škultéty, Karol Holuby, Dionýz Štúr, Štefan Marko Daxner, Mikuláš Dohnány, Štefan Fajnor, Ján Mocko, Ján Kvačala, Milan Rastislav Štefánik.